Oi!

Bol som unesený na vernisáž, z ktorej som bol nakoniec unesený sám. Zlanáril ma na ňu jeden dajme tomu kamoš, ktorý ma presvedčil, že to bude senzačná vyhajpovaná udalosť, na ktorej nesmiem chýbať. Čírou náhodou som mal na sebe svoje maturitné sako, doplnené cowboyskými vychytávkami. Nechýbali ani kožené čižmy Harley-Davidson, odolné voči benzínu a kyseline, drahocenný kalab, ktorý mi venoval Southamptonshireský vikomt MacMannaman a kožak s podšívkou z pižmoňa. Samozrejme, hneď po príchode som upútal pozornosť širokej verejnosti a obskakovaný zástupmi fanúšikov a faniniek môjho blogu som sa zapozeral do nejednoznačností umelkyninych veľkoformátov. Prechádzajúc sa medzi dielami som popíjal orešanské, ktorým ma privítal fúzatý kellner v pásikavom outfite. Vyzeral síce lacno, ale bolo to pôsobivé. A víno trochu nasladlé, ale hodilo sa do ružovkastej nálady vernisáže. Netrvalo dlho a na ramennú vypchávku mojej maturitnej Ozety mi ktosi zaklopal a oslovil ma, "si to naozaj ty?!". Bola to samotná umelkyňa Karin Szabó. Hanbila sa. Mala prečo. Ukázalo sa totiž, že som jej inšpiráciou a že ma túži stretnúť už od svojich 12 rokov, kedy mnou mala oblepenú celu detskú. Bolo to zvláštne stretnutie plné nervozity, no napriek tomu reč nestála. Rozprávali sme sa o umení, móde, hudbe a zisťoval som, že sme si veľmi podobní. Neviem, možno ma mala naštudovaného, predsalen úroveň zabezpečenia môjho facebook profilu je mizerná. Karin mala na sebe nahodený rybársky swag, čo jej maximálne kvitujem. Táto úprava zovňajška mi pripomenula staré časy vo Wisconsine, rybárčenie s bratrancom Henrym a nekonečné pingpongové partičky na verande Henryho chatrče pod holou nočnou oblohou... Ale príliž sa rozkecávam mimo témy. Večer pokračoval v neďalekom klube a s Karin som strávil veľmi príjemný večer. A aj nasledujúci večer. A pár ďalších... No ale budem končiť, musím bežať za mojou novou frajerkou ;)